Hrajme Tenis Slovensko

Dlhodobá športová príprava v tenise

Dlhodobá športová príprava je jednou z najdôležitejších tém týkajúcich sa výchovy novej generácie úspešných tenistov. Ak si vezmeme, koľko rokov je potrebných na výchovu vrcholových hráčov, dostaneme sa minimálne na obdobie 10 rokov poctivého tréningu, to znamená , že ide o dlhodobí proces.


Príprava budúcich šampiónov si vyžaduje kvalitne zostavené dlhodobé plány, postupy a vedomosť, čo a ako chcem v danom období vývoja športovca rozvíjať. Okrem plánovania je dôležité sledovanie a monitorovanie pokroku a neuponáhľanie tohto procesu. Nemali by sme sa dostať do štádia, kedy krátkodobé výkonnostné ciele podkopávajú dlhodobý rozvoj hráčov. Na druhej strane si uvedomujeme, že tenis je šport, kde je dôležité podporovať súťaživosť, ale hlavne v mládežníckom veku sú dôležité správne motivačné faktory, ktoré by nemali byť závislé len na výsledkoch.

Aktuálna situácia.

Väčšina „západného“ sveta má problém s poklesom pohybovo aktívnej populácie. Vplyvom technologického pokroku a zmenou socio-ekonomickej situácie je toto jeden z dôsledkov, ktorý sa odráža nie len v nižšej pohybovej aktivite ľudí, ale aj nízkom zapojení mládeže do organizovaného športu a jej nižšej pohybovej výkonnosti. Potvrdzujú to výskumy vykonané vo svete, ale i u nás, na bežnej, aj športujúcej mládeži. Na koniec, vidíme to všetci v praxi a hlavne starším ročníkom sú absolútne jasné rozdiely v porovnaní so staršími generáciami, či už v počte hráčov súťažiacich za kluby, ich pohybová výkonnosť, ale aj šírka základne výkonnostných tenistov atď... Nízke hráčske základne a málo potencionálnych „talentov“ by pre nás okrem skvalitnenia systému, pritiahnutia väčšieho počtu detí k tenisu, mal byť mementom pre kvalitný a efektívny tréningový proces.

Napriek tomu sa bežne stretávame s problémami ako:

  • Deti a mládež nevenujú dostatok času základnému tréningu, sú úzko špecializovaní v skorom veku - predčasná a jednostranná špecializácia, 
  • Nedostatok základného tréningu limituje ich budúcu športovú výkonnosť, nemôžu (alebo nestihnú) v žiadanom veku, rozvinúť svoj plný potenciál, 
  • Deti a mládež nevenujú dostatok času základnému tréningu, sú úzko špecializovaní v skorom veku - predčasná a jednostranná špecializácia, 
  • Nedostatok základného tréningu limituje ich budúcu športovú výkonnosť, nemôžu (alebo nestihnú) v žiadanom veku, rozvinúť svoj plný potenciál, 
  • Dôraz len na výsledky už od detského veku, 
  • V tenisovej príprave, zabúdame na rozvoj komplexnosti tenistu z hľadiska jeho budúcej hry, 
  • Slabá kondičná pripravenosť, 
  • Tenisový „talent“ nemá dobre zvládnuté základné pohyby, širokú škálu zručností - pohybovú „inteligenciu“,  
  • Výrazné svalové dysbalancie, opotrebovaný pohybový aparát, 
  • Veľmi málo a nedostatočne sa pracuje na komplexnosti hráča v zmysle biologicko-psychologicko-sociálneho rastu, 
  • Časté „vyhorenia“ tenistov v mladom veku, nezvládanie prechodov do starších kategórii.  

Z našej doterajšej praxe, ale aj z vyše dvojročného pôsobenia Hrajme tenis Slovensko sme sa s týmito problémami stretávame pomerne často. Spomenieme vstupné testovania a výber hráčov do nášho systému, kde v rámci výberových kritérií testujeme najlepších hráčov vo veku 11 -12 rokov z hľadiska pohybovej výkonnosti, ale aj kvality pohybu. Výsledky a hodnotenia v priemere nie sú veľmi lichotivé. Podobné je to často z hľadiska tenisových zručností. Správny prístup k mládeži a podmienky v ktorých často trénujú sú taktiež často nedostatočné.

Dlhodobá športová príprava športovca by mala byť akási „cesta“, po ktorej keď väčšina detí a mládeže pôjde, je čo najväčšia šanca, že dosiahne svoj maximálny potenciál s minimalizovaním rizika zranenia, vyhorenia a odcudzenia sa od športu.

Koncept dlhodobej športovej prípravy (DŠP) môžeme teda definovať ako model, ktorý stanovuje optimálne postupy vedenia a trénovania detí a mládeže v jednotlivých fázach vývinu organizmu. Má pomôcť trénerom a rodičom v športovej príprave, ako aj pri výchove zdravých a úspešných športovcov. Našou snahou je podporiť a implementovať tento koncept do tenisového prostredia na Slovensku.


Základný koncept dlhodobej športovej prípravy vychádza z kanadského modelu “Long term athlete development” (LTAD), ktorý vznikol v Kanade na základe skĺbenia poznatkov z oblastí športovej vedy, praxe a výchovno-vzdelávacích postupov. Neskôr sa rozšíril a bol implementovaný do mnohých, športovo úspešných krajín po celom svete (Veľká Británia, Austrália, USA a i.). Jednotlivé športové federácie a zväzy v jednotlivých krajinách si následne model, resp. pre nich najzásadnejšie myšlienky adaptovali /doplnili vo svojich konceptoch na svoje podmienky a výnimkou nie je ani tenis, kde podobné koncepcie už dlhodobo fungujú.

Dlhodobá športová príprava nadväzuje na etapy športového tréningu, ktoré sú popisované aj v staršej slovenskej literatúre.

Podkladom pre dlhodobú športovú prípravu, ktorú sa snažíme etablovať vo filozofii a základnej metodike Hrajme tenis Slovensko sú aj skúsenosti a prax našich trénerov.


Z pozície kondičného trénera a metodika HTS pre túto oblasť musím však podotknúť, že niektoré z princípov dlhodobej prípravy športovcov sa na Slovensku uplatňujú veľmi ťažko. Tenis síce vo väčšine literatúry nie je definovaný ako šport, ktorý si vyžaduje skorú špecializáciu, ale realita a prax je v drvivej väčšine iná a aktuálne je systém súťaží, podpory, infraštruktúry, výberu talentov, ale aj myslenie rodičov a veľkej časti trénerov nasmerovaná práve týmto smerom. Je síce pravda, že vo svete ale aj u nás nájdeme príklady, že aj podobnou cestou sa dá dosiahnuť vrcholovú úroveň, avšak riziká, ktoré to so sebou prináša sú vysoké. Okrem toho, veľa trénerov a rodičov nevníma odlišnú situáciu s tou aká tu bola keď vyrastali oni. Nevzdelávajú sa a často nie sú prípustní novým a iným názorom. Ak sa ako tréner či rodič riadim len na základe svojej skúseností, či toho čo som počul a videl (často sú to len „útržky“ príbehu vytrhnutého z kontextu), mám veľkú šancu, že spravím veľa chýb, ktoré síce ku každému procesu patria, ale rozhodne by to nemuselo byť v takomto rozmere ako to vídavame aktuálne. Aj preto vznikajú podobné koncepcie a postupy, ktoré sa snažia zozbierať najvhodnejšie metódy a odporúčania pre jednotlivé vekové kategórie a sú otvorené novým poznatkom a skúsenostiam

Všestrannosť

Dôležitou súčasťou tréningu deti a mládeže je pohybová všestrannosť. Všestrannosť zdobila väčšinu našich úspešných športovcov minulých generácii a to aj v tenise, kde väčšina z nich bola pohybovo veľmi zdatná, ovládala širokú paletu zručností a športov.

Všestrannosť alebo pohybová gramotnosť sa zameriava na osvojenie základných pohybových vzorov, základných pohybových schopností (sila, rýchlosť, vytrvalosť, agilita, mobilita), základných pohybových zručností (koordinácia, behanie, hádzanie, chytanie...) a tenisových zručností. Telesná gramotnosť je základným kameňom v dlhodobej participácii, ale aj úspešnosti v športe. Zakorenená dogma „čím viac špecializovaného tréningu už od detstva, tým lepšie“ , bola vyvrátená množstvom štúdii a skúsenosťami renomovaných trénerov u nás i vo svete. Špecializovaný tréning a monotónne drily prevyšujúci rozvoj všestrannosti v mladom veku naopak, väčšinou limituje ďalší rozvoj tenistu. Ak tréning riadime len príkazovým štýlom so striktne štruktúrovaným obsahom, potláčame rozvoj kreativity, ideomotorických funkcií a ďalších dôležitých prvkov všestranného tenistu. Je dokázané, že kvalita motorického učenia je lepšia, ak na niektoré pohyby a zručnosti prichádza dieťa samo. V tenise je dôležitý aj transfer, ktorý môže dieťa získať z iných pohybových aktivít a cvičení v rátane rozvoja všeobecnej kondície.

Opakom všestrannosti je predčasná a jednostranná športová špecializácia.

O špecializácii hovoríme vtedy, keď športovci obmedzia svoju účasť špecificky len na jeden šport. Trénujú a súťažia v tomto športe celoročne.

Športy môžeme rozdeliť na tie so skorou a naopak s neskorou špecializáciou. V športoch so skorou špecializáciou (väčšinou sú to akrobatické športy a “umelecké” športy ako gymnastika, krasokorčuľovanie, tanec) je pre budúcu úspešnosť nevyhnutný skorý tréning (vo veku od 5 do 7 rokov) a precízne zvládnutie špecifických zručnosti ešte pred začatím puberty. Avšak tenis do tejto skupiny nepatrí. Vek kedy je vhodné začať sa špecializovať závisí aj od biologického a športového veku dieťaťa. Je nevyhnutné, aby tenisti už mali dostatočnú pohybovú gramotnosť. Tenis si vyžaduje pomerne skorí začiatok, aby mohlo dôjsť k postupnému rozvoju všetkých koordinačných zručností. Tzv. okno, alebo „zlatý vek motoriky“ sa uvádza v období medzi 8-12 rokom. Začiatok s tenisom by podľa väčšiny skúsených trénerov mal byť aj skôr ako toto obdobie, ale nemá byť „špecializáciou“, zameriava sa na rozvoj základných zručností, koordinácie, budovanie vzťahu k športu a prítomná by mala byť široká škála športov a pohybových aktivít s prevahou hravých foriem.


Hlavné riziká predčasnej športovej špecializácie:


Obr. 1: riziká predčasnej špecializácie


Biologický vývoj mládeže 

Deti sa vyvíjajú rôznym tempom. Mládežníci, ktorí vynikajú vo svojej vekovej kategórii sú často vývojovo akcelerovaní jedinci a sú častejšie vyberaní do kvalitnejších klubov, centier, reprezentácii a pod. Majú väčšiu šancu na získanie lepších podmienok v ich športovej príprave.


Pritom vieme, že deti v rovnakom chronologickom (kalendárnom) veku môžu byť v skutočnosti biologicky staršie aj o päť rokov od ich rovesníkov. Bežne sa teda stáva, že o majstra Slovenska v danej vekovej kategórii súťažia vývojovo značne rozdielne deti. Ďalším dôležitým faktorom je športový vek dieťaťa. Je rozdiel ak máme 10 ročného hráča, ktorý má tenisové tréningy 5 krát týždenne už 5 rokov a hráč ktorý začal len pred 2 rokmi. Preto by sme výsledky, rovnako ako rebríčky v nižších vekových kategóriách mali brať s ohľadom na tieto a ďalšie skutočnosti.


Dôležitým faktorom pri vstupe do pubertálneho veku mládežníkov je obdobie tzv. rastového športu, resp. obdobie kedy sa tempo rastu mládežníka prudko zvýši. Chlapci vo veku od 12 do 16 rokov môžu rásť až 12 cm ročne. Obdobie okolo rastového špurtu býva spojené so zvýšeným rizikom zranenia. Zníženie flexibility a hustoty kostí počas rastu môže viesť k zvýšenej zraniteľnosti kostrového systému (napr. O-S syndrómu). Dievčatá sú v tomto období vývinovo popredu pred chlapcami. Toto obdobie si vyžaduje špecifické pôsobenie trénerov a tréningového procesu a dáva priestor na lepší rozvoj určitých pohybových schopností. Aj toto obdobie prichádza u každého mládežníka individuálne. Bežne sa stáva, že nižší športovci sa dostávajú do obdobia rastového špurtu až v období, keď ich rovesníci majú toto obdobie za sebou. V tenise je vo väčšine prípadoch optimálna výška výhodou. Je síce vyššia šanca , že vyšší jedinci v pubertálnom veku budú vyšší aj v dospelosti, ale nie je to pravidlo. Pre predikovanie výšky, ale aj pre určenie štádia pubertálneho veku a rastového špurtu nám slúžia určité metódy napr. „biobanding“ (viď lit. zdroje) a pravidelne meranie telesnej výšky hráčov (2-3 x ročne).

 

Obr.2 : znázornenie rastového špurtu (PHV ) u dievčat a chlapcov v závislosti od veku.

(https://www.admkids.com/page/show/1785498-v-velocity-in-phv) 

K individuálnemu vývoju naviac dodávame, že aktuálna výkonnosť veľmi často nehovorí o budúcej výkonnosti športovca, často ide o tzv. „skryté talenty“, čo okrem výskumov potvrdzuje veľa skúsených trénerov. Tak ako vieme o veľa tenistoch, ktorí vynikali už v 10-12 rokoch, tak každý tréner pozná tenistov a tenistky, ktoré sa začali presadzovať neskôr.


Fázy dlhodobej prípravy športovca

1. Aktívny štart 

2. Všestranný rozvoj a základy

3. Rozvoj potenciálu a určenie smerovania

4. Fáza rozvoja výkonnosti a špecializácia

5. Vrcholový šport


Obr.3: Fázy dlhodobej prípravy športovca

Opis jednotlivých fáz dlhodobej prípravy v tenise a ich náplň opíšeme v pokračovaní článku.


Kľúčové body Dlhodobej športovej prípravy HTS

1. Všestrannosť. Komplexne pripravení a zdraví tenisti.

Či sa dieťa rozhodne ísť cestou profesionálneho tenistu, alebo sa vydá inou cestou, tréner, by mal dieťaťu zabezpečiť dostatočný rozvoj všestrannosti a pohybovej gramotnosti. Súčasťou všestrannosti je aj tenisová všestrannosť.


2. Vhodný rozvoj pohybových schopností a zručností zohľadňujúcich vekové špecifiká v jednotlivých obdobiach vývoja. Rešpektovanie biologického veku a senzitívnych období.

3. Kvalita trénerskej činnosti.

Je dôležité aby aj s mládežou pracovali kvalifikovaní a skúsení tréneri, dobrí motivátori. Samozrejmosť je otvorenosť, pravidelné vzdelávanie a výmena názorov medzi trénermi. HTS pravidelne vzdeláva trénerov prostredníctvom seminárov, workshopov a sústredení.

4. Zábava, pozitívne emócie, pozitívne zmýšľanie a mentálna odolnosť

Najčastejšia príčina, pre ktorú deti končia so športom je, že si ho prestanú užívať, prestanú sa v ňom cítiť dobre. Preto je veľmi dôležité vytvoriť u dieťaťa kladný vzťah k športovaniu. Kľúčovými faktormi sú zábava, správna motivácia, pozitívne emócie a pozitívne zážitky. Mentálna odolnosť je schopnosť športovca pracovať konzistentne aj v náročných podmienkach výkonu. Neznamená to, že športovec neprežíva stres, znamená to, že ho vie udržať v medziach, v ktorých nepoškodzuje jeho výkon. Mentálna odolnosť detí je trénovateľná. Začína sa tvoriť už v jednoduchých situáciách na tréningu.

5. Prechod medzi vekovými kategóriami

Výkonnostný rozdiel medzi jednotlivými kategóriami je často výrazný. Týka sa to hlavne vývinovo oneskorených detí (častejšie to vydávame u chlapcov), naopak výhodu majú akcelerované deti a mládežníci. Veľa potenciálnych tenistov strácame práve v týchto obdobiach.. Našou úlohou by mala byť dlhodobá práca so športovcom vo všetkých dôležitých aspektoch, ktoré komplexný tenista potrebuje. Netýka sa to len rozvoja jednotlivých športových kvalít, ale aj práci na mentálnej a psycho-sociálnej stránke. Okrem trénerských skúseností je potrebné využívať aj vedecké poznatky a pristupovať ku každému športovcovi individuálne. V neposlednom rade by našou snahou malo byť dostať čo najviac potencionálnych tenistov do čo najvyššej vekovej kategórie.

6. Spolupráca tréner – športovec – rodič

Neoddeliteľnou súčasťou výchovy tenistov je dobre fungovanie medzi trénerom, športovcom a rodičom, kde je našou snahou okrem určenia kompetencií v tíme, dobrej a otvorenej komunikácie aj vzdelávanie rodičov.

7. Cesta je cieľ 

Nadal, Federer, Djoković alebo Serena Williams sú dôkazom toho, že tenisová kariéra je takmer nikdy nekončiaci proces dosahovania nových a nových mét a neustáleho zlepšovania sa. Tí najlepší vnímajú dlhodobosť a snahu na sebe neustále pracovať a zlepšovať sa, ako základnú normu pre úspech. Je jasné, že ak chce niekto prekonať tieto legendy, tak cesta nebude krátka a rýchla. Ale mať tie najvyššie ciele a prekonávať tie najväčšie výzvy je rozhodne niečo k čomu našich zverencov v HTS vedieme.


Inšpirácia na záver:

  • Dbajme na pravidelné lekárske prehliadky,   
  • Využívajme možnosti športovej diagnostiky a fyzioterapeutov na individualizovanie tréningu, odhalenie slabých stránok športovca, predchádzaniu zranení atď. 
  • Tešme sa z úspechov a podporujme v deťoch súťaživosti, ale uprednostňujme dlhodobé ciele pred krátkodobými, 
  • Majme na zreteli rôznorodosť každého zverenca a hľadajme cestu ako viesť tréning čo najviac na základe ich individuálnych možností a potrieb a vyhýbajme sa pretrénovaniu,  
  • Snažme vychovať nielen tenistu, ale aj “športovca”, 
  • Naučme deti a mládež včas základy a dôležitosť správnej životosprávy a výživy, 
  • Aplikujme vhodný silový tréning v každej vekovej kategórii aj ako prevenciu pred zraneniami, 
  • Dbajme na špecifiká trénovania dievčat,  
  • Snažme sa okrem športových výsledkov dbať aj na zdravie a šťastie športovca, 
  • Nechajme mládeži priestor aj na vzdelávanie, priateľstvá a zábavu. 

Autor článku: Mgr. Peter Lopata, PhD. a kol. HTS

Literatúra:

VAJDA M., LOPATA P., 2021. KONCEPT LTAD V KONTEXTE SLOVENSKÉHO ŠPORTU. Sportinforrm: 2021. č.2 s.26. ISSN 2585-8270 

https://www.lta.org.uk/compete/performance/https://www.lta.org.uk/compete/performance/

https://journals.muni.cz/studiasportiva/article/view/7459/6847https://journals.muni.cz/studiasportiva/article/view/7459/6847

https://www.tenniscanada.com/wp-content/uploads/2015/01/LTADallenglish.pdfhttps://www.tenniscanada.com/wp-content/uploads/2015/01/LTADallenglish.pdf

https://www.scienceforsport.com/bio-banding/https://www.scienceforsport.com/bio-banding/

https://www.scienceforsport.com/peak-height-velocity/https://www.scienceforsport.com/peak-height-velocity/