Špecifiká trénovania detí a mládeže
Trénovanie detí a mládeže má oproti trénovaniu dospelých svoje špecifiká. Táto je problematika je natoľko obšírna, že by sa o nej dala napísať celá kniha. Preto by som v tomto článku chcel upozorniť len na tie aspekty, ktoré na základe mojej praxe považujem za najdôležitejšie. Pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o tejto ale aj iných témach, odporúčam navštíviť naše HTS semináre, ktoré pre vás pripravujeme.
Keďže sa v HTS zameriavame na deti s tými najvyššími tenisovými ambíciami, je tento článok určený pre trénerov takýchto talentov.
Na špecifiká práce s mladými tenistami sa pozrime z troch perspektív (pohľadov):
1. Čo charakterizuje deti v tomto veku?
2. Aké nároky na ich výchovu kladie vývoj tenisu?
3. Aké nároky na ich výchovu kladie život?
1. Pre trénerov je extrémne dôležité rešpektovať mentalitu, vnímanie a priority detí, resp. mládeže. Pristupovať k nim ako k dospelým je veľmi častou chybou trénerov ale aj rodičov. Takže čo charakterizuje deti vo veku 10 – 15 rokov?
• Sú hravé (čo je super, lebo tenis je hra...),
• Sú kreatívne,
• Musia mať radosť z toho čo robia, musí ich to baviť,
• Sú priame a otvorené – je pomerne ľahko vidno keď sa nudia, keď nechápu, keď sa cítia zle, keď sa tešia, keď ich to baví a cítia sa dobre,
• Sú ako špongie – veľmi rýchlo sa učia nové veci, nasávajú nové zručnosti a informácie. Je veľmi dôležité, aby ich tréner bol dostatočne vytrvalý a kreatívny na to, aby našiel ten najlepší spôsob ako to tým deťom podať. Z tohto pohľadu je trénovanie detí oveľa náročnejšie ako trénovanie dospelých, ktorým veľakrát stačí to len povedať a už to urobia. Keď tréner nepozná a nehľadá cestičky k mladému hráčovi častokrát prichádza k unáhlenému záveru, že hráč je nešikovný a nenaučí sa to. V skutočnosti tým nešikovným nie je hráč...,
• Sú spoločenské – radšej športujú v kolektíve,
• Potrebujú pochvalu a ocenenie keď sa im darí ale aj povzbudenie keď sa im nedarí,
• Sú súťaživé (chlapci viac),
• Nemajú radi veľa povelov, skôr potrebujú priestor na skúšanie,
• Majú svoje vzory a radi ich napodobňujú,
• Fyziologicky sú deti a mládež výrazne rozdielne oproti dospelým a to si samozrejme vyžaduje špecifiká v ich trénovaní,
Z týchto základných špecifík by mal vychádzať každý tréner a riadiť sa nimi. V opačnom prípade je len malá šanca, že sa mu podarí vydolovať z nich maximum ich potenciálu. A to by mal byť hlavný cieľ! Tréner, ktorý ich chce naučiť „len“ to, čo vie on sám, neverí, že potenciál jeho hráča môže byť väčší ako jeho vlastný.
2. Nároky, ktoré kladie vývoj tenisu na trénovanie detí a mládeže.
Treba vychádzať z toho, že tenis sa neustále vyvíja. Keď sa pozrieme na to, ako sa hralo pred 10 rokmi, tak ten progres je jednoznačný. To je proste fakt. V neustálej snahe byť čo najlepší sa posúva výkonnosť tenistov, ich limity, schopnosti, zručnosti. Z toho vyplýva, že nestačí učiť deti len to, čo hrajú najlepší hráči a hráčky sveta teraz. Oni totiž budú na vrchole svojej výkonnosti o 10 – 15 rokov. Momentálne sa javí ako vysoko pravdepodobné, že tenisová hra sa vyvíja smerom k totálnej všestrannosti. Najlepší hráči budúcnosti teda prakticky nebudú mať žiadnu slabinu, budú musieť byť špičkový v každej hernej činnosti. Veľa sa hovorí o tom, že hráči sa tak zlepšia po mentálnej stránke, že dokážu hrať oveľa častejšie v stave „flow“ ako je tomu v súčasnosti. Ale toto všetko sú len predpovede a domnienky. Úplne presne to nevieme. Čo ale vieme na 100% je, že tenis budúcnosti bude iný. A preto sa javí ako nevyhnutné, aby sme ich naučili byť :
• Flexibilní – nerobilo im problém neustále vylepšovať svoju hru, rýchlo sa vedeli prispôsobiť podmienkam, aby nezaostávali za konkurenciou a novými trendami. Aby zmenu prijali za niečo prirodzené.
• Mali snahu byť o krok pred konkurenciou – aby len nedobiehali nové trendy, ale aby mali odvahu nové trendy určovať a nové prvky hry do tenisu zavádzať. Agassiho tréner mu svojho času musel dovoliť robiť náprahy pri volejoch...inak by nevznikol „drajv volej“. Takisto ako niekto musel začať ako prvý udierať do lopty topspinom, či hrať údery z otvoreného postavenia.
3. Nároky, ktoré kladie život.
Keď si uvedomíme, aká maličká je percentuálna šanca, že z nášho mladého talentu vyrastie budúca svetová jednotka, tak sa zdá byť šialenstvom sa o to pokúšať. Keby sme za jediné meradlom nášho snaženia mali brať toto, tak by sme museli byť permanentne frustrovaní a vysoko neúspešní. Ak však našou prácou a prístupom pomôžeme rodičom z ich detí vychovať ľudí, ktorí budú pripravení do života po tenisovej kariére, tak vytvárame pridanú hodnotu, ktorú ocení každý rodič a samozrejme aj náš zverenec. Z vlastných skúseností viem, že pri dôkladnom vysvetľovaní práve tohto aspektu našej práce rodičom našich hráčov už na začiatku tejto veľmi dlhej a náročnej cesty na ktorú sa dali, sa dá krásne zmierniť stres a obavy z toho, či to celé má zmysel alebo nie. Rodičia prestanú toľko „tlačiť na pílu“, pretože si uvedomia, že v podstate nič nestratia. Práve naopak. Tie roky driny, odriekania si a vynaložené peniaze sa zúročia v tom, že z ich detí sme im pomohli vychovať samostatných, uvedomelých a zodpovedných ľudí. Odolných jedincov, ktorí vedia čo je disciplína a že nič v živote nie je zadarmo. Ľudí, ktorí majú zmysel pre fair play, ale sú zároveň asertívni, odolní a sebavedomí.
A preto by sme nemali zabúdať pri svojej práci na tento veľmi dôležitý záväzok a výsadu, ktorú máme. Som presvedčený, že tenis je tak podobný životu, že by sme nemali túto šancu zahodiť. Snažme sa využiť čas, ktorý nám bol daný na formovanie týchto mladých ľudí, tak aby sme sa raz hrdo mohli pozrieť na to, akých ľudí sa nám podarilo z nich spoločne s ich rodičmi vychovať. Či už s grandslamovými trofejami alebo bez nich...
Autor článku: Emil Miške